Chrám

Dračí chrám je majestátna budova chránená neviditeľnou magickou bariérou, ktorá vpustí dnu len tých, ktorých tu priviedol osud.
Je postavená z tvrdého kameňa. Z pravej i ľavej strany vyrastajú dva mohutné stromy, ktoré sa o chrám opierajú a dodávajú mu eleganciu. Strop chrámu je zo skla, teda tu neustále prúdia slnečné, či mesačné lúče. Chrám je tak vždy dostatočne osvetlený. Do chrámu vedie len jediná cesta a to veľká brána, ktorá je neustále otvorená. Brána je z dubového dreva, je vyššia než dva metre preto cez ňu prejde ktokoľvek.
Vnútri sa nachádza veľká hala, kde je 6 hniezd. V týchto hniezdach často ležia dračie vajcia a čakajú na to, až si ich niekto osvojí. Dračie vajcia pripomínajú väčšinou drahé kamene či kovy, sú v rôznych farbách i veľkostiach.
Ak si vyberiete dračie vajce, musíte počkať, kým sa vyliahne. Liahnutie vajec určuje vždy jeden z administrátorov. Prihlásia sa na nick Božstvo (čo je najvyšší osud Equitable) a budú manipulovať ako z pracovníčkami chrámu, tak z vajciami.
Pracujú tu dve staršie ženy, obe majú niečo okolo päťdesiatky. Tá staršia, sivovlasá pani s neustále vzpriamenou postavou aj napriek veku je sestra Ester. Tá druha, nízka o niečo mladšia pani je sestra Anna. Jedna má vždy službu pri strážení vajec a tá druhá má službu pri recepcii, kde víta návštevníkov.

Len by som chcela podotknúť, že pohlavie svojho dráčaťa neurčujete vy, ale jeden z administrátorov. Svojmu dráčaťu môžete vybrať len meno! Ak u budú návrhy na mená ako ,,Safira, Pepánek" a pod., budú Vám mená vyberať administrátori!

Ten večer, keď už hviezdy na oblohe svietili sa Lyssie rozhodla, že by mala zájsť niekde do mesta. Stihla sa ubytovať v Inštitúte a potom ju nohy priviedli k veľkej budove.
Obzvlášť v nej sa jej to zdalo príjemné. Najmä keď videla tie vajcia. Okamžite ju pohltilo svetlo búrkového vajíčka. Rýchlym krokom podišla k nemu. „Nádherné,“ zašepkala. Usmiala sa a vajce si vziala do rúk. Bolo dosť ťažké, to nemohla poprieť, preto sa rozhodla, že sa posadí.
Vajce v rukách pohladila a o chvíľu pri ňom i zaspala.

Zatiaľ čo dievčina spala sa v jej náručí začalo knísať vajíčko. Rozťala ho sieť prasklín a liahnutie potvrdil výbuch, ktorý Lyssie pravdepodobne zobudil.
No a pokiaľ skontrolovala vajce zistila, že namiesto neho tam je dráča so šupinatým hrebienkom.

Vošla som do Chrámu. Už zdiaľky ma toto miesto nesmierne zaujalo, preto som neodolala a tak som sa nakoniec ocitla tu. Nehlučne som našlapovala na podlahu miestnosti, ktorú som si momentálme obzerala. Bola naozaj obrovská a honosná, naozaj veľmi vhodná k tomu, aby v sebe uchovávala tie najkrajšie poklady na šírošírom svete. Svojimi ónyxovými očami som sa zastavila až na stĺpikoch, z ktorých len dva niesli oné prenádherné poklady. Pristúpila som bližšie a obidve som si skúmavo a pozorne prezrela. Okamžite ma zaujalo čierne vajce s ohnivými žilkami, ktoré dokonca tlmene pulzovali. Chvíľu som dokonca aj zvažovala, že či nimi naozaj netečie láva. Natiahla som ruku a jemne som bruškami prstov prešla po povrchu vajci. To bolo dokonca aj dosť teplé, takže som naozaj nadobúdala dojmu, že tými tlmene tepajúcimi oranžovými žilkami preteká láva. Predsa len, u dračích vajec môže byť všetko možné. Nakoniec som na vajci spočinula celou dlaňou a jemne som ho ňou hladila, pričom som si užívala teplo, ktoré z neho sálalo. Nevedela som prečo, ale niečo ma k tomuto vajci ťahalo. Pohľadom som opäť preletela miestnosť a až teraz som si všimla dievčiny s dráčaťom na nohách. "Ahoj," pozdravila som ju s úsmevom. "Pekný dráčik, či dračica?"kývla som hlavou k malému dráčikovi spočívajúcemu v jej lone.

<<< Inštitút (with Nymeria)

Dienn kráčala po boku Rie... Alebo skôr naopak? To bolo jedno. Dračica už totiž vedela rozprávať a bola nesmierne otravná. Die si na to ešte nezvykla. Opatrne vošli obe do chrámu a hnedovláska sa skoro rozkričala na čiernu dračicu. "Čo si myslíš? Hm? Že každý sa správa ako vzdelanec?" spýtala sa nahnevane malej dračice a tá stíchla. Potom stíchla aj Die keď si všimla spoločnosť. Pozrela sa na obe dievčatá a nesmelo sa pohla dopredu k jednej so stoličiek. Nymeria podišla k malému dráčaťu a vyslala k nemu hravé pocity. Ahoj! pozdravila novopečenú Jazdkyňu a premerala si dráča kritickým pohľadom. Die opatrne sledovala jej rozhovor s Jazdkyňou a snažila sa držať na uzde.

Z pokojného spánku ju napokon vyrušil ohromný rachot. Začala lapať po dych, veď skoro dostala infartk! Neskutočne sa vyľakala a to ani nezistila, že jej v náručí sedí dráča. Keď sa jej začalo obtierať hrebienkom o ruky, zhíkla a zistila, že sa nemá čoho obávať. Ako mohla prespať liahnutie vlastného dráčaťa?
Pritúlila si ho k sebe, pohladila a keby sa nebola ovládala, istotne by ho i pobozkala. No to už Búrkový zamietol a zoskočil na podlahu. Ponaťahoval sa a potom si ľahol k jej nohám. Stále bola trochu mimo, no dokázala sa sústrediť.
V tom ju vyrušil hlas nejakého dievčaťa. Teda, to zistila až potom, čo sa otočila.
„Ahoj,“ prikývla na pozdrav a zadívala sa na dráčika vo svojom lone.
Pozrela dráčikovi do nebesky modrých očí, hľadiacich priamo na ňu. V tom jej bolo všetko jasné. „Drak,“ odvetila.
No a hneď po tejto odpovedi vtrhla do Chrámu ďalšia „dáma“ a rozkričala sa na plné hrdlo, až Lyssie postavilo na nohy. Dráčik pri jej nohách sa vyľakal a odskočil až k stĺpikom.
Upokojila sa a vrátila sa na jednu lavičku. Dráčik vyskočil k nej, no hneď ako si všimol čiernu dračicu zoskočil a začal ju obskakovať. tiež jej odoslal radostné a hravé pocity.
„Ahoj,“ odvetila mierne vyvedene. Zase bola mimo.